A takto to asi v skutočnosti vyzerá dobudúcna. Otázky pravdy sa veľmi často stávajú tečom filozofických rozhovorov, a literatúra faktu je na výslní, najmä leď sa začínajú o spravodajcov zaujímať aj rôzni reklamní mágovia a moderátori. Noviny radšej uverejnia agentúrne spravodajstvo pred sprostredkovaním spravodajcom. Je to lacnejšie a dnes je každý opatrný voči zbytočným súdnym potýčkam, ktoré končia tučným odškodným.

Situácia je naozaj taká, že aj tí renomovaní novinári, ktorí sa dostávajú k politickým špičkám, volia správy zaťažené množstvom frapantností, údajov zasahujúcich zväčša prvú signálnu sústavu. A s pravdou sa narába veľmi opatrne. Pravda je za peniaze. Zákony umožnia brániť sa proti lži, ale neochránia. Dvestopäťdesiattisíckrát opakovaná lož aj keď v priebehu jedného dňa sa stáva aj tak pravdou. Podobný princíp si osvojili aj vizuálne médiá, kde má finančne zverejnená nepravda často väčšiu hodnotu ako pravda. Vidieť to najmä pri reklame, a bohužiaľ reklama sa spája už aj s pôsobením vážnych tém, umenia, ekonomiky a podobne. Politická reklama sa takto podprahovo dostala na svetlo sveta a dokáže byť využívaná na dosahovanie politických cieľov, osobných ambícií, ale aj burzových machinácií. Hybridnou formou bez žánrovej jednoznačnosti sa manipuluje verejnosť a navodzuje sa mienkotvorná situácia.