Podobne ako nemocnice sa nemôžu školy riadiť marketingovými plánmi podobnými  malým ani stredným firmám,  plány nemôžu meniť  každý školský rok.  Ich výchovné a vzdelávacie ciele sú   stanovené  dlhodobo. Nesledujú politické línie,  neprispôsobujú  sa  pružne na  denne sa meniace potreby.  Základná škola vytvára optimálny a stabilný rámec pre sústavný  zdravý psycho-fyzický  vývoj.  Na strednej škole je väčší priestor  pre vízie,  ale klasické gymnázium, reálne gymnázium, odborná škola  poskytujú stabilné podmienky pre vzdelávanie  dlhodobo overené  praxou, ustálenými  vedeckými poznatkami, či osvedčenými štátnymi osnovami predmetov. Vzdelávací priestor  negarantuje riaditeľ jednotlivej školy, ale ministerstvá.

Reformy nič nezmenili na skutočnosti, že najväčším objavom pedagogiky bolo ukázanie obrázku žiakovi namiesto slov a spojenie viacerých žiakov v „triede“ .  Doteraz žiadna reforma na tom nič nezmenila, či  už máme na mysli tabuľu, interaktívnu tabuľu, súkromné školy,  či modernizáciu.  Realizátorom  a nositeľom reformy  bol a je odjakživa učiteľ. Nie riaditeľ, manažér, minister alebo ministri, ak pripustíme možnosť zlúčenia ministerstva školstva a hospodárstva.  Neefektívna deľba práce v izolovanom školskom sektore, nespravodlivá platová politika  spôsobuje najväčšie nezrovnalosti.

Učiteľ – žiak – obsah  sú postihnutí  najčastejšími zmenami   tzv. reformovaním,  (kozmetickými úpravami).  Vzťahy medzi učiteľmi, medzi učiteľmi a riaditeľmi, medzi učiteľmi a ministerstvom, sú najmenej flexibilné.  Vyznačujú sa stabilitou, čo je brzdou školského systému.  Nemanažuje  sa  personálne obsadenie,  ekonomika, neprispôsobuje sa potrebám praxe pružne a porovnateľne  s inými odvetviami a zahraničím. Aby verejnosť mohla vychovávať svoje deti všetkými dostupnými a vhodnými prostriedkami a nemusela laicky zasahovať do štátneho školského systému, mal by popri verejných a štátnych školách na všetkých úrovniach existovať systém nezávislých, súkromných škôl.  Terajšie školy sú hybridmi  zahmleného pôvodu a zamerania podľa spoločenskej, politickej, ekonomickej objednávky.  Vznikali prevažne  zlúčením pre nedostatok financií napr. na kúrenie.  Takéto zameranie je „ úsporné“ a nikdy nie technické, všeobecné  ani iné. Reformátori v takomto prostredí nachádzajú živnú pôdu, a naviac štát im za „ rebéliu “ štedro zaplatí.

Reformným krokom by bolo zlúčenie predškolskej výchovy v materských školách s prvým ročníkom základných škôl. Základná školská dochádzka by začínala od piatich rokov. Je to zodpovedajúce zrýchleniu vývoja  detí. Maturitu by  absolvovali do 18 rokov. Predĺži  sa produktívny vek „ nadol“ .
Povolenie vzdelávať svoje vlastné deti rodičia nepotrebujú,   ale bráni im v tom absencia inštitútu domáceho vzdelávania.  Rodič nemusí mať pedagogické vzdelanie ak sa rozhodne vzdelávať svoje dieťa inak ako v štátnej,  nezávislej,  a inej škole.  Takéto vzdelávanie si bude financovať bez štátnych príspevkov.  Koniec povinnej školskej dochádzky by  bol vymedzený absolvovaním štátom certifikovanej skúšky,  ktorá by bola podmienkou pre maturitu.

Činnosť rôznych „učiteľských“ iniciatív  na  podporu a koordináciu štrajkov  smerujúcich  k zatvoreniu škôl na niekoľko dní  sa neodlišuje od protestu  Romov v hlavnom meste.  Štrajkové hnutie by malo stanovovať svoje ciele uvážlivejšie.