Naučili odpisovať a podvádzať.

6. decembra 2012, zzbr, každodenné

Učitelia ako vždy nesklamali. Ich odborári v stredu odmietli ponúkaných päť percent a trvajú na zvýšení miezd v rozmedzí päť až desať percent. Tak ako voľakedy budú spestrovať adventné týždne, chodiť za výslužkami. Vykročili leninskou cestou. Nie oportunistický rad „malých“ ústupkov, ako je to v sociálnej demokracii všade zaužívané. Stavili na revolúciu, neakceptujú revizionizmus. V prípade nesplnenia požiadaviek, zorganizujú na budúci týždeň štafetové protestné zhromaždenia v krajských mestách. Nie je ale jasné, proti čomu idú protestovať, kde s tou revolúciou chcú skončiť, kam chcú „s károu“ dotiahnuť. Azda by chceli svoje valorizácie pozichrovať väzbou na HDP podobne ako poslanci, či podobne ako u štátnych úradníkov v justícii, polícii a vo vojsku. Alebo sa im zažiadali trináste, štrnáste, pätnáste platy. Odkukávanie, našuškávanie. Pokiaľ pravé odbory odmietajú reálny nárast mzdy, nemôžu neuvažovať o budúcom novom navyšovaní obohatenom o prílev financií nielen na mzdy. Detto, kopírujú to aj nové netransparentné odbory. Rozkol v odborovom hnutí ale dáva vyhliadky skôr na to, že ten hlas nie je hlasom volajúceho na púšti, ale je nezodpovedným hazardom s budúcnosťou Slovenskej republiky, jej štátnou samostatnosťou, a národnou suverenitou.
Ak učiteľ netvorí hodnoty, a berieme zodpovednosť za výchovu do svojich rúk, tak máme zodpovednosť aj za to, ako to dnes tu v našom štáte vyzerá. Vychovať a vzdelať potomstvo by asi mnohí dôstojne nezvládli. Veď musia zarábať. Tvoriť hodnoty, zisky a tak ďalej.
Kto asi pripravil do života všetkých tých čo „tvoria hodnoty“ čo tvoria zisk pre seba alebo pre nás všetkých? Kto pripravil do života tých, čo tvoria pre nás straty?
Naučiť dieťa všetko od prvého písmenka až po ovládanie počítačového robotu, či právnickej formuly, to sú hodnoty. Vedomosti nenaskáču do hlavy samé. Donedávna sa pre budúce generácie určovalo, aké vedomosti sú vhodné a aké nevhodné. Ale od teraz budeme tolerovať, že sa každý bude učiť len to, čo on uzná za vhodné. Čo kde videl, čo sa mu kde zapáčilo. A len pre to, aby chodil do školy a splnil zákonom stanovenú školskú dochádzku spolu s obedom za euro mesačne?
Množstvo výhrad voči stavu vzdelávania, výchovy, a ďalších javov neurovnajú peniaze – rôzne granty, eurofondy, investície do súkromných škôl, do počítačovej gramotnosti, cudzieho softvéru. Aj cudzie jazyky už majú niekedy prednosť pred materinským a nie sú zrovnoprávnené ani s programovacími jazykmi. Prinavracia to časy, keď naši učitelia chodili obdivovať „mičurina“ do Sovietskeho zväzu, dnes obdivujú Avatar v Amerike.(Ktohovie, ako prepíše učebnice dejepisu najnovší nález prieskumníka NASA na Marse, či náhodou sa tam nepo**kal nejaký Rus, keď tú sondu zbadal.) Ale stále je to o tom, že v slovenských školách od najvyšších po najnižšie sa ponajviac „čumí“ málokto niečo „umí“ a chce dokonale vedieť. Máme čínológov, čo vôvec neboli v Číne, odpisujeme, odkukávame, kopírujeme, skenujeme, rozmnožujeme, sledujeme, učíme žiakov vyrábať ťaháky a klamať, kradnúť a podvádzať. To sú návody na podvody, krádeže myšlienok, patentov, duší, životov, majetkov.
Poniektorí učitelia pracujú len pár hodín úväzkov a peniaze berú ako všetci, tí vyššie aj oveľa viac a oveľa dlhšie. Dlhé roky sa nevyriešila otázka učiteľskej domácej prípravy v rámci osemhodinového pracovného času. A to už je súčasnosť, keď padla kosa na kameň.
Ale jedno je isté, ak sa im to podarí, tak jasné, všetci pôjdeme za učiteľov a všetci sa budeme mať super.