Už je tradíciou upravovať naše pomery. Zvykne sa hovorievať, že je už všetko rozkradnuté. Z tej strany je to už upravené.

Najzaujímavejšia práca posledných desaťročí bola privatizácia. Bol to obrovský proces získavania obrovských hodnôt za malé peniaze. Aby sme naplnili ducha doby. Čo nám naši komunisti vytvorili, aby sa mohli podobať „Západu“ , to dnes už väčšinou kotví na západe. Dozorné rady dozorujú, aby peniaze prúdili do priamo zahraničných bánk. Nie zadarmo.

Čo sa zatiaľ ešte nerozobralo sú cyklické platby pre poisťovne, dane a podobne. Na to si zasadol minister financií menovite. Rôzne zjednodušovanie systémov má mať za následok prísun peňazí do tzv. štátneho rozpočtu. A je čoraz viac odtrhnutý od skutočnosti, pretože štátne výdavky narastajú neúmerne službám, ktoré je štát za to ochotný poskytnúť vrátane vojenskej bezpečnosti. Najnovšie sa zistilo, že hokejová hala za 92 miliónov je v dvadsaťpäťstupňových májových bratislavských teplotách nevychladiteľná. Je tam proste horúco. Bolo by to skúr na plaváreň, ale len aby bola v Bratislave.

Zdravotné poisťovne rušia zmluvy s lekármi, sú zadĺžené, ale majú právo vytvárať zisky. Trvá na tom aj súčasný minister zdravotníctva, ktorý by nemocnice ako akciové spoločnosti celkom opustil. Z kapitoly zdravotných odvodov by si najradšej ponechal len na platy štátnych zdravotníckych úradníkov a o ostatné sa postará trh so zdravím.

Trh s nehnuteľnosťami rozhýbal nežné úvahy po roku 89. Zatiaľ čo sa naši komunisti snažili zabezpečiť bývanie pre všekých, tzv.paneláky, a prideľovali ich podobne  ako v mestskej časti Bratislava mesto Kresánek, to v poriadku nebolo. Ale že sa umele nasadili ceny 150 tisícových (Sk) bytov na 150 tisícové (€), to sa zapáčilo mnohým. Dnes hypotekárna pľušť točí veľké peniaze v tomto biznise. Realita sa nezmenila, v skutočnosti je možnosť získať byt pre mladého človeka v porovnaní so socializmom podstatne horšia.

Pán minister hospodárstva chce vytvárať pracovné miesta zmenou zákonníka práce. Doteraz vždy a všade sa vytvárali pracovné miesta investíciami, tvorivou činnosťou, postavením novej fabriky a podobne. Tak ako naši bývalí komunisti na Trati mládeže a pri výstavbe železiarní vytvárali zamestnanosť. Inak to nepôjde ani teraz, pán minister chce len vyjednať lepšie podmienky pre nejakú skupinu, ale na úkor inej. Rád by pozval niekoho (investora), kto by tú prácu s vytváraním pracovných miest urobil zaňho.  A ako rámec stále nesmieme zabúdať na predĺženie veku odchodu do dôchodku, aby sme nadviazali na demografický vývoj a  na možnosti sociálnej poisťovne. Nesmieme zabúdať ani na pracovitosť číňanov a ani na zomknutosť okolitých národov.

Pripadá mi to tak, že títo predstavitelia sa venujú okrajovým činnostiam a berú za to neúmerné platy. Neriešia podstatu problému slovenskej ekonomiky. Už to, že chcú robiť v uvedenej oblasti nepodstatné zmeny, že ich bublifukujú za ústredné témy našeho spoločenského života, že sa stavajú do rolí hlavných hrdinov svedčí o nespokojnosti so systémom, ktorý neraz sami zakladali. A keď bola nespokojnosť so starým komunistickým systémom, nič sa nezmenilo. Nespokojnosť zostala, hoci majetky už odišli, a odchádzajú aj ľudia na doporučenie najkompetentnejších. Keď niekto tak miluje kapitalizmus ako tvrdí, mali by sme sa zjednotiť na tom, nech sa pobalí a ide on. Trebárs do Ameriky. A tu nech dá pokoj. Nech neupravujú, nemodifikujú a nenovátoria. Na mnohých miestach prekvitá práca, ktorá neprináša skutočné – reálne hodnoty.