Prezídium Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií SR v otvorenom liste vláde konštatuje o učiteľoch: „Oni nemajú povinnosť vnímať problémy štátneho dlhu.“ Ryba smrdí od hlavy, hlavou v žiadnom prípade nie je vláda, lebo tých tu už bolo za vyše dvadsať rokov požehnane, a to by sme museli pripustiť, že na Slovensku panuje nejaký x-hlavý drak. Tak nech páni riaditelia zverejnia svoje hlavné príjmy, a aj tie vedľajšie, ktoré najmä na stredných školách sú prinajmenšom slušné. Nech zverejnia, koľko dostávajú školy poukázaním 2%, za prenájmy budov, ubytovania a podobne. Logicky vyplýva z toho, že nie je učiteľskou povinnosťou ani sledovať problémy štátneho boomu. To znamená, že na rozdiel od poslancov, sudcov a ostatných by mali byť s klapkami na očiach a hlavne nesledovať, ako sa v školstve šafári – a to nie je pravda. Myslí sa aj na korupciu, uplácanie, rôzne protihodnoty a protislužby ktoré sú poskytované a prijímané bezvýnimky nielen v styku s verejnosťou, ale aj vo verejnej správe a zo strany zriaďovateľov. To, že sa konečne po dvadsiatich rokoch obrátili páni riaditelia na vládu je chvályhodné, ale značne oneskorené konanie. Už asi prestalo kvapkať… Učitelia nech smelo štrajkujú, ale proti svojim riaditeľom, ktorí sú nie celkom tak bezmocní, ako by sa z ich spoločného vyjadrenia mohlo zdať. Neplnili si svoje povinnosti, časť práce za nich robil štát.
Pán Sadloň, občania majú toho vášho školského cirkusu naozaj, naozaj dosť. Úroveň nášho dnešného školstva je hlboko pod úrovňou platov učiteľov, a riaditeľov. Pozývam do školy, aká je realita. Do tried nechodia presvedčiví, motivujúci, empatickí, tvoriví pedagógovia, aby tam plnili svoje poslanie. Chodia tam deprimovaní, frustrovaní, smutní a sklamaní zamestnanci, aby si zarobili svoju podpriemernú mzdu, a tak je to predsa všade aj v iných odvetviach. Neschopnosť a priemernosť je normou, každý kto by mal nejaký nápad, či schopnosti je z kolektívu učiteľov rýchlo vypudený.
Venujte sa páni riaditelia tomu, za čo ste platení. Kde ste boli vtedy, keď sa húfne prepúšťalo vo fabrikách, v poľnophospodárskych podnikoch, v armáde, v aerolinkách atď. a umiestňovali sa zahraniční manažéri do už zahraničných firiem. Veď sa to priamo dotýkalo škôl a ich žiakov. Neozvali ste sa.
Gymnázia sú finančne podvyživené hlavne preto, že je ich asi 2x viac než je potrebné. A k tomu v každom väčšom meste je ešte jedno cirkevné gymnázium, ktoré má rovnaké finančné nároky od štátu, a možno a určite aj iné zdroje príjmov a možno inú učebnú náplň. Odkedy je na Slovensku dostatok erudovaných učiteľov, ktorými je tento enormný počet škôl personálne obsadený? Nepotrebujeme už učiteľov napríklad z Čiech ako voľakedy? Riaditelia na gymnáziá nechcú dopustiť žiadne kritériá, ktoré by umožnili ich kvalitu nejako regulovať, nedajbože zvyšovať. Treba zrušiť nepotrebné školy a učiteľov – špekulantov a záhumienkárov (=vysokoškolský alebo stredoškolský učiteľ, ktorý má úväzky na viacerých školách).
Bohatý systém školských zariadení vybudovali naši rodičia (príp. prarodičia). Boli šikovní, pracovali poctivo a s láskou keď bol kapitalizmus, i keď bol socializmus.